Vitamíny pre suchozemské korytnačky

Korytnačka leopardia sa kŕmi z misky

Suchozemské korytnačky žijú vo voľnej prírode milióny rokov takmer bezo zmeny, strádajú na potrave, na vode a tomuto životu sú milióny rokov prispôsobené. Vydržia bez stravy a vody niekoľko týždňov, korytnačky stepné dokážu pol roka hibernovať zahrabané v zemi bez prísunu kyslíku. Africké korytnačky sa živia suchým senom na vyprahnutých pláňach a musia prečkať obdobie sucha bez prísunu vody.

Korytnačky sú schopné vydržať takého extrémy ktoré sú pre nich prirodzené a ich organizmus je tomu prispôsobený aby vedel z minima vyťažiť maximum. V našich podmienkach majú stravu natoľko bohatú, že keby boli kŕmené len lúčnou zmesou ktorá je zelená a šťavnatá, sú až nad rámec potreby pokryté ich stravovacie nároky. Nie je vhodné podávať akékoľvek vitamíny alebo minerály bez možnosti toho, že si korytnačka sama zvolí či ich chce alebo nie. Prirodzené obohatenie jedálnička zloženého z lúčnej zmesi (tráva, púpava, ďatelina a buriny) občasným podaním kúska ovocia či zeleniny nie je potrebné ale neuškodí pri vyslovene občasnom podávaní (max 1 x týždenne kúsok).

Pri rozmýšľaní nad tým, čo je pre korytnačku dobré a čo nie musíme vždy vychádzať z prírodných podmienok. Opýtajme sa preto sami seba – ako často natrafí napr. leopardia korytnačka v Afrike na jablko alebo melón? Nikdy. Ako často nájde korytnačka stepná v prírode šalát? Opäť nikdy. Logicky z toho vyplýva že na strávenie ovocia a zeleniny ich organizmus nie je prispôsobený a preto nie je dôvod to podávať.

Na trhu existuje veľké množstvo vitamínových a minerálových preparátov, ktoré sa snažia presvedčiť chovateľa že sú potrebné ale pravda je taká že akurát nabúrajú pomer vitamínov a minerálov v už aj tak veľmi bohatej strave ktorú dostávajú prostredníctvom lúčnej zmesi. Ideálny pomer vápnika ku fosforu v strave je 2:1, akýkoľvek iný pomer pridaním niečoho naruší tento pomer a problém sa skôr či neskôr prejaví.

U korytnačiek väčšinou neskôr no už keď sa prejaví mäknutím panciera, je neskoro na záchranu korytnačky a uhynie v silných bolestiach. Korytnačky sú zvieratá veľmi odolné a nevedia dať na rozdiel od psov najavo čo sa deje takže trpia potichu a dlho pokým sa už problém nedostane do nezvratného štádia. V prípade že sa ukáže nejaký zdravotný problém a veterinár nevie čo s tým, rád „preventívne“ korytnačke pichne vitamínovú injekciu. Je to v poriadku v prípade, že je korytnačka oslabená ale nie ak je zviera úplne v poriadku, práve tá vitamínová injekcia môže spustiť lavínu problémov.

Prípadný nedostatok minerálov si korytnačky vo voľnej prírode dopĺňajú požieraním zeminy s kamienkami a výkalov iných zvierat, občasne korytnačky zožerú aj živočíšnu zložku v podobe slimákov či dážďoviek. Preto je výborné používať zeminu z vonku (nie hnojenú z obchodu ale nahrabanú napr. v lese) ako substrát v teráriu kedy si z nej môžu v prípade potreby odjesť. Občasne môžeme ku potrave (vedľa, nie priamo na ňu aby mali možnosť voľby) pridať vaječné škrupinky no pri korytnačkách stepných v záhradnom výbehu som nikdy nevidela že by o škrupinky bol záujem. Tiež som nespozorovala ani pojedanie hliny a zvieratá sa pravidelne rozmnožovali a pekne rástli. Trh s teraristickými doplnkami je dosť široký ale základom je nenechať sa zlákať a podávať korytnačke len zdravú vonkajšiu stravu ktorá žiadne dodatočné vitamíny ani minerály nepotrebuje.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *