CITES a administratíva okolo korytnačiek

Korytnačka sa prechádza v prírode

Suchozemské korytnačky spadajú chránené zvieratá a chráni ich Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín – CITES (anglická skratka od Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora) podpísaný v r. 1973 vo Washingtone.

Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich druhov zvierat a rastlín so zreteľom na zachovanie prírodných systémov krajiny a záchranu ohrozených druhov pred vyhynutím. CITES chráni aj voľne žijúce druhy živočíchov a rastlín ktoré nie sú ohrozené ale obchodovaním s nimi by sa mohli zaradiť medzi ohrozené pričom obchodovanie s vyslovene ohrozenými druhmi je prísne monitorované a výnimky sú udeľované len zriedkavo. Konkrétne zvieratá sú podľa tohto dohovoru rozdelené podľa stupňa ich ochrany na niekoľko príloh – I. až III. V prílohe I. sú najprísnejšie chránené jedince na ktorých vývoz či dovoz musí byť predložených niekoľko povolení – povolenie na vývoz sa udelí v prípade ak vývoz neohrozí prežitie druhu, že exemplár bol nadobudnutý legálne, bude prepravovaný v podmienkach ktoré mu nemôžu spôsobiť ujmu na zdraví a v krajine nadobudnutia bude mať zabezpečené vhodné chovné podmienky.

Jednotlivé prílohy sa ďalej delia na písmená A, B a C podľa stupňa ochrany. Zvieratá zaradené do prílohy II. a III. už nie sú tak prísne kontrolované a spadajú sem aj suchozemské korytnačky. Do skupiny II.A spadá väčšina európskych druhov korytnačiek – testudo hermanni, testudo marginata a testudo graeca, pričom v súvislosti s chovom týchto druhov je nutná úzka spolupráca s orgánmi životného prostredia – Ministerstvo životného prostredia a jeho jednotlivé úrady podľa územného rozdelenia pričom celú administratívu spravuje oddelenie s názvom CITES.

Tieto druhy korytnačiek je možné legálne nadobudnúť len s preukazom o pôvode exemplára od chovateľa kde bude vyznačené akým spôsobom sa môže zviera posunúť ďalej – predajom, darovaním atď. Tento preukaz je vydaný chovateľovi po vyliahnutí korytnačiek a spája sa s ním povinnosť nezameniteľného označenia zvieraťa po dosiahnutí určitej veľkosti. Označenie sa robí u veterinára aplikáciou podkožného čipu a zapísaním čísla čipu do preukazu pôvodu kedy sa zaznačí do preukazu aj chovateľ u ktorého sa korytnačky vyliahli.

V prípade že chovateľ zviera predá, je nutné to oznámiť aj orgánu životného prostredia s určením nového majiteľa. Ten následne musí zviera prihlásiť na seba. Rovnako treba nahlásiť životnému prostrediu na odbor CITES kúpu nového zvieraťa spadajúceho pod dohovor ako aj vyradenie z chovu v prípade straty alebo smrti zvieraťa. Keď zviera uhynie, musí veterinárny lekár vystaviť správu s dôvodom úmrtia.

Okolo zvierat spadajúcich do A skupiny je rozsiahla administratíva ktorá častokrát donúti záujemcov o korytnačku zaujímať sa o menej chránený druh skupiny B kam patrí korytnačka stepná a niektoré druhy afrických korytnačiek (leopardia, ostrohatá, lúčová). Pri týchto druhoch je potrebný len doklad o nadobudnutí (bloček, kúpno-predajná zmluva alebo darovacia zmluva) a ich chov stačí viesť na druhovej karte. Zákony o držaní exotických zvierat sú prísne a v prípade nejasností sa treba poradiť priamo s odborom CITES pri záujme o zvieratá A skupiny aby nedošlo k zhabaniu zvierat ktoré je nezvratné.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Ohodnotiť článok
[Spolu: 8 Priemer: 2.8]
Posledné komentáre
  1. Jano
    • Bebe

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tento web používa súbory cookie na poskytovanie služieb, prispôsobenie reklám a analýzu prenosov. Informácie o tom, ako používate tento web, sa zdieľajú s Googlom. Používaním tohto webu vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close