Korytnačka žltohnedá – lat. Testudo graeca

Tento druh korytnačky sa vzhľadom veľmi podobá na korytnačku zelenkastú, mnoho ľudí si ich preto zamieňa. Rozdiel medzi nimi spočíva v rohovinových výrastkoch na zadných stehnách, nepárnom nadchvostovom štítku a na chvoste nemajú rohovinový tŕň. Patrí medzi najrozšírenejšie korytnačky chované v zajatí.

V prírode obľubuje miesta ktoré sú suché, kamenisté a krovinaté. Zdržuje sa na pastvinách, okrajoch polí, viníc, ale aj lesov. Jej obživu tvoria rôzne rastliny, zelenina, ovocie, ale aj živá potrava – napríklad chrobáky, slimáky, dážďovky. V krajine svojho pôvodu nie je populárna, pretože ničí polia a záhrady. V zajatí ju kŕmime výhradne potravou rastlinného pôvodu, spestrujeme ju vitamínovými preparátmi a sépiovou kosťou ako zdrojom vápniku.

Korytnačka žltohnedá je chúlostivá na zimu a v prírode upadá do zimného spánku. Prebúdza sa z neho počas apríla a začína sa páriť. Na prelome júna a júla znáša až do 10 vajec, z ktorých sa po približne 80 dňoch liahnu mláďatá.

V zajatí sa odporúča ju chovať iba v prípade, že jej počas letných mesiacov môžme poskytnúť dostatočne veľký výbeh v exteriéri. Celoročný chov v teráriu je nevhodný. Ak chovateľ počíta s odchovom mláďat, je nevyhnutné zvieratá kvalitne zazimovať. U zvierat pôvodom z Afriky je nutné dbať na odlišné nároky na teplotu v chovnom zariadení.

Dožíva sa až 90 – 100 rokov, pohlavne dospieva vo veku 12 až 14 rokov.

Fotografia: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com