Starostlivosť o znášku suchozemských korytnačiek

Kladenie vajec suchozemskou korytnačkou

V minulom článku sme si už popísali podmienky na odchov suchozemských korytnačiek, že potrebujeme dospelý zdravý párik korytnačiek ktoré boli zimované a vhodné chovné podmienky vo vonkajšom výbehu či teráriu.

Po odzimovaní (samozrejme len u európskych druhov) nastáva obdobie párenia, kedy samci uháňajú samice hryzením do predných nôh a pokúšajú sa spáriť sa s nimi. Občas sa stane že napriek výrazným snahám samice odmietajú párenie a k spojeniu nedôjde. V tomto prípade môžu taktiež naklásť vajíčka, tieto budú však neoplodnené. Ak ale samica dovolí, nastaví správne kloaku a k spáreniu dôjde, zhruba po troch až šiestich týždňoch budú vajíčka pripravené na znášku.

Samica vyhľadávajúca miesto na znášanie je výrazne nekľudná, celé dni akčne pobehuje po výbehu, občasne oňucháva pôdu a je veľmi žravá. Keď si vyberie kam umiestni znášku, začne hrabať jamku hruškovitého tvaru kde znesie vajíčka a tú následne zahrabe. Vajíčka je potrebné z jamky vziať, pričom si každé vajíčko označíme obyčajnou ceruzkou (nesmie to byť toxická centrofixka preto ceruzkou) na vrchu pretože sa s nimi počas inkubácie nesmie hýbať, zadusil by sa plod.

Ak chceme vajíčka úspešne odinkubovať, v našich teplotných podmienkach to nie je možné a potrebujeme na to inkubátor. Predvídavý chovateľ by ho už mal mať nachystaný dva týždne po spozorovaní párenia pretože inkubátor je treba aspoň niekoľko dní pred umiestnením vajíčok mať odskúšaný aby sme vajíčka umiestnili do spoľahlivých podmienok. Inkubátor si môžeme kúpiť alebo vyrobiť doma. Základom je mať tepelne dostatočne izolovaný box (pri väčšom množstve vajíčok použijeme nefunkčnú chladničku či autochladničku) v ktorom vieme udržať teplotu 30 – 31 °C a vlhkosť až 100%.

Ja som na inkubáciu používala autochladničku rozmerov cca 100 x 50 x 50 cm, ktorá mala tri police. Na spodok chladničky som umiestnila veľkú plastovú misku naplnenú až po okraj vodou. Do misky som dala výhrevný kábel (nový, nesmel mať ani prasklinu keďže bol umiestnený vo vode) do polovičky do vody, zvyšok pri miske a tento kábel som napojila na termostat (digitálny, základný typ) kde som nastavila teplotu na 30,5 °C s odchýlkou pol stupňa. Čidlo termostatu som umiestnila priamo k vajíčkam aby spínal teplotu podľa toho, ako teplo je pri vajíčkach. Tým, že vzduch vyhrieva kábel sčasti ponorený vo vode, ktorá sa odparuje sme zabezpečili požadovanú teplotu a zároveň potrebnú vlhkosť až na 100%.

Dôkazom vysokej vlhkosti je vyzrážaná voda na skle chladničky. Pre autochladničku som sa rozhodla preto, že je vpredu presklená a tým pádom môžem kontrolovať znášku vizuálne bez potreby otvárať chladničku čím sa mení teplota aj vlhkosť. Problém nastáva keď sa vlhkosť zráža na vrchu chladničky pretože kondenzát kvapkajúci na vajíčka spôsobuje zadusenie zárodku. Preto inkubujem na nopovej fólii (používa sa na stavbách ako izolácia), kde sa vajíčka položia medzi jednotlivé výstupky, sú tak zabezpečené proti pohybu a všade okolo je vzduch takže odpadá problém s plesnivením ako je to občasné pri použití substrátu. Nad každým vajíčkom som spravila šikmú striešku (napr. použitím obalu na CDčka) ktorá kondenzát odviedla dole a nekvapkal na vajíčka.

Táto metóda mi fungovala spoľahlivo a nikdy sa nestalo že by sa oplodnené vajíčko skazilo alebo nepodarilo odinkubovať. Po vyliahnutí mláďatiek ich necháme v prostredí inkubátora v miske s vlhkou servítkou ešte cca tri dni kým sa im zacelí pupočný vak a následne môžu ísť do terária do podmienok identických s dospelými korytnačkami.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *