Suchozemské korytnačky spadajú chránené zvieratá a chráni ich Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín – CITES (anglická skratka od Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora) podpísaný v r. 1973 vo Washingtone.

Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich druhov zvierat a rastlín so zreteľom na zachovanie prírodných systémov krajiny a záchranu ohrozených druhov pred vyhynutím. CITES chráni aj voľne žijúce druhy živočíchov a rastlín ktoré nie sú ohrozené ale obchodovaním s nimi by sa mohli zaradiť medzi ohrozené pričom obchodovanie s vyslovene ohrozenými druhmi je prísne monitorované a výnimky sú udeľované len zriedkavo. Konkrétne zvieratá sú podľa tohto dohovoru rozdelené podľa stupňa ich ochrany na niekoľko príloh – I. až III. V prílohe I. sú najprísnejšie chránené jedince na ktorých vývoz či dovoz musí byť predložených niekoľko povolení – povolenie na vývoz sa udelí v prípade ak vývoz neohrozí prežitie druhu, že exemplár bol nadobudnutý legálne, bude prepravovaný v podmienkach ktoré mu nemôžu spôsobiť ujmu na zdraví a v krajine nadobudnutia bude mať zabezpečené vhodné chovné podmienky.

Jednotlivé prílohy sa ďalej delia na písmená A, B a C podľa stupňa ochrany. Zvieratá zaradené do prílohy II. a III. už nie sú tak prísne kontrolované a spadajú sem aj suchozemské korytnačky. Do skupiny II.A spadá väčšina európskych druhov korytnačiek – testudo hermanni, testudo marginata a testudo graeca, pričom v súvislosti s chovom týchto druhov je nutná úzka spolupráca s orgánmi životného prostredia – Ministerstvo životného prostredia a jeho jednotlivé úrady podľa územného rozdelenia pričom celú administratívu spravuje oddelenie s názvom CITES.

Tieto druhy korytnačiek je možné legálne nadobudnúť len s preukazom o pôvode exemplára od chovateľa kde bude vyznačené akým spôsobom sa môže zviera posunúť ďalej – predajom, darovaním atď. Tento preukaz je vydaný chovateľovi po vyliahnutí korytnačiek a spája sa s ním povinnosť nezameniteľného označenia zvieraťa po dosiahnutí určitej veľkosti. Označenie sa robí u veterinára aplikáciou podkožného čipu a zapísaním čísla čipu do preukazu pôvodu kedy sa zaznačí do preukazu aj chovateľ u ktorého sa korytnačky vyliahli.

V prípade že chovateľ zviera predá, je nutné to oznámiť aj orgánu životného prostredia s určením nového majiteľa. Ten následne musí zviera prihlásiť na seba. Rovnako treba nahlásiť životnému prostrediu na odbor CITES kúpu nového zvieraťa spadajúceho pod dohovor ako aj vyradenie z chovu v prípade straty alebo smrti zvieraťa. Keď zviera uhynie, musí veterinárny lekár vystaviť správu s dôvodom úmrtia.

Okolo zvierat spadajúcich do A skupiny je rozsiahla administratíva ktorá častokrát donúti záujemcov o korytnačku zaujímať sa o menej chránený druh skupiny B kam patrí korytnačka stepná a niektoré druhy afrických korytnačiek (leopardia, ostrohatá, lúčová). Pri týchto druhoch je potrebný len doklad o nadobudnutí (bloček, kúpno-predajná zmluva alebo darovacia zmluva) a ich chov stačí viesť na druhovej karte. Zákony o držaní exotických zvierat sú prísne a v prípade nejasností sa treba poradiť priamo s odborom CITES pri záujme o zvieratá A skupiny aby nedošlo k zhabaniu zvierat ktoré je nezvratné.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Keďže takmer všetky druhy korytnačiek spadajú pod medzinárodný medzivládny dohovor CITES, rozhodli sme sa venovať mu nasledujúci článok a priblížiť vám o čo ide. CITES je dohovor, ktorý zastrešuje medzinárodný obchod s rastlinami a živočíchmi vyskytujúcimi sa vo voľnej prírode. Bol podpísaný 3. 3. 1973 vo Washingtone, D.C. V súčasnosti dohovor ratifikovalo už vyše 160 krajín sveta. CITES určuje obchod s vyše 5000 druhmi živočíchov a 28 000 druhmi rastlín.

„ZMLUVNÉ ŠTÁTY, uznávajúc, že voľne žijúce živočíchy a plané rastliny sú v svojich prekrásnych a mnohotvárnych formách nenahraditeľnou súčasťou prírodných systémov krajiny, ktoré musia byť chránené pre súčasnú generáciu aj pre budúce generácie; uvedomujúc si stále rastúce hodnoty voľne žijúcich živočíchov a planých rastlín z estetického, vedeckého, kultúrneho, rekreačného a ekonomického hľadiska; uznávajúc, že národy a štáty sú a majú byť najlepšími ochrancami svojej vlastnej fauny a flóry; uznávajúc ďalej, že pre záchranu určitých druhov voľne žijúcich živočíchov a planých rastlín pred ich nadmernou exploatáciou medzinárodným obchodom je nevyhnutná medzinárodná spolupráca; súc presvedčené, že je potrebné prijať primerané opatrenia na tento cieľ, rozhodli sa uzavrieť nasledujúci Dohovor:“ Výňatok z Dohovoru

V ČSFR bol dohovor CITES prijatý v roku 1992. Ohrozené druhy rastlín a živočíchov sú podľa stupňa ohrozenia rozdelené do 4 skupín – A, B, C, D, kde skupina A obsahuje druhy, ktorých obchod je najprísnejšie regulovaný. Zákony upravujú dovoz, vývoz, prevoz, opätovný dovoz a komerčné využivanie exemplárov zahrnutých v jednotlivých skupinách podľa CITES a určujú i ďalšie opatrenia na zabezpečenie ich ochrany a evidencie na území SR.

Autor: Arien, fotografia: © BigStockPhoto.com

V prírode v prvom roku života dorastá pancier korytnačiek nádherných do dĺžky asi 5 – 7 cm, v druhom roku 7 – 11 cm. V treťom roku rastú samčekovia o niečo menej, 8 – 12 cm. Samičky dosahujú dĺžku 9 – 15 cm. V štvrtom roku samčekovia merajú 10 – 14 cm a samičky 13 – 18 cm. Samica môže narásť i do dĺžky 25 cm.

Rastu korytnačky prispôsobujeme veľkosť jej nádrže i kŕmenie. Malá korytnačka sa v príliš veľkej nádrži môže cítiť stratene a nechránene. Pri dobrom vyhotovení úkrytov to však nemusí byť pravda.

Menšie korytnačky by sa mali kŕmiť každý deň, pestrou stravou, prevažne živočíšnou. Dospelým stačí kŕmenie raz za tri dni a dôležitou zložkou je i rastlinné krmivo. Pozor na zloženie stravy. Bravčové mäso sa neodporúča, kvoli vysokému obsahu tukov. Korytnačky nie sú vybavené dostatočným trávením tukov. Už rok staré korytnačky by mohli mať záujem o hlávkovy šalát, banán, či mladé púpavové listy. Vyskúšajte všemožné druhy ovocia a zeleniny.

Takto možno korytnačky spolu vidieť iba v teráriu. V prírode sú malé korytnačky nechané osamote už ako vajíčka a svojich rodičov nepoznajú. Ak má priemerná korytnačka akurát 1 rok, mala by merať asi 7 – 10 cm. Ak ste kúpili korytnačku z obchodu úplne malú, mala už vtedy jeden až dva mesiace.

Rýchlosť rastu ovplyvňuje strava a teplota vody. Ak sa vám zdá, že korytnačka rastie príliš rýchlo, treba skontrolovať teplotu vody. Tá by nemala presiahnuť 26°C, radšej menej [avšak nie menej ako 22°C]. Ak má korytnačka príliš teplú vodu, jej metabolizmus sa zvýši a udržiava na veľkej rýchlosti. Korytnačka začne rásť rýchlejšie akoby mala. Kvôli tomu sa jej začne nesprávne vyvýjať kostra, v podstate kosti rastú rýchlejšie ako zvyšok korytnačky a sú potom slabé. Možno to vidieť aj na panciery, ak by mal nejaké výrazné hrboly a pod.

Malá korytnačka má pancier tvaru striešky a jasné farby. V našich krajinách je väčšinou problém opačný. Korytnačky majú aj po 10 rokoch stále len 7 centimetrov, pretože nemajú dostatok miesta a tepla.

Autor textu a fotografií: Arien

Úvodná fotografia: © BigStockPhoto.com

V súčasnosti majú začínajúci chovatelia oproti minulosti výhodu. Kým pred rokmi si musel chovateľ zháňať pracne všetky informácie v rôznych odborných publikáciách v knižniciach, dnes je s rozvojom internetu všetko jednoduchšie. Platí to aj o samotnom nákupe zvierat.

V minulosti boli chovatelia odkázaní na obchody so zvieratami, chovateľské burzy alebo riadkovú inzerciu v dennej tlači. S rozvojom informačných technológií sa nákup a predaj zvierat zjednodušil, aj z pohodlia domova sa môžu prostredníctvom internetu skontaktovať s inými chovateľmi, vymieňať si spolu informácie, alebo sa dohodnúť na kúpe, či predaji.

Jedným z miest, ktoré umožňuje kontakt záujemcu s chovateľom je aj inzertný portál zvierat – zooburza.eu. Okrem kategórie zameranej na suchozemské a vodné korytnačky tu možno nájsť aj hady, jaštery a potreby pre teraristiku. Na svoje si prídu nielen chovatelia plazov, ale psov, mačiek, koní, vtáctva, hlodavcov, bezstavovcov, exotických, či hospodárskych zvierat a pestovatelia rastlín. Súčasťou portálu je aj diskusné fórum pre chovateľov, kde si môžu vymieňať skúsenosti s chovom. Kladenie dotazov na fórum je podmienené bezplatnou registráciou.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Zostavili sme pre vás zoznam aktuálnej i staršej slovenskej a českej chovateľskej literatúry, z ktorej sa môžte inšpirovať pri chove korytnačiek. Ak je daná publikácia vypredaná a nenašli ste ju v obchode, nezúfajte. Určite bude v knižnici, alebo sa s odstupom času objaví v niektorom z antikvariátov. 

Zoznam literatúry budeme priebežne aktualizovať. Ak poznáte nejaký zaujímavý titul o korytnačkách, ktorý sa na ňom nenachádza, budeme radi ak nás na neho upozorníte prostredníctvom komentárov pod článkom.

• ZYCH J. 2006. Želvy v přírodě a v péči člověka. Vydavatelství Brázda, 2006. 204s. ISBN 8020903429
• ANDĚROVÁ R. 2005. Býva s nami korytnačka sladkovodná. Vydavateľstvo Fragment, 2005. 31s. ISBN 808921049X
• ROGNER M. 1999. Naše vodné korytnačky. Vydavateľstvo Art Area, 1999. 71s. ISBN 8088879590
• PRASCHAG R. – KUHNOVÁ R. 1999. Vodné korytnačky. Vydavateľstvo Cesty, 1999. 48s. ISBN 8071812595
• SZALAY F. – SZALAYOVÁ H. 1989. Chováme korytnačky. Vydavateľstvo Príroda, 1989. 143s. ISBN 8007000453

Fotografia: © BigStockPhoto.com