Korytnačky leopardie patria kvôli svojmu výraznému vzoru na pancieri a značnej veľkosti medzi najkrajšie korytnačky. Majú žltú základnú farbu a na každom štítku hnedú bodkovanú kresbu, mláďatá majú hnedé škvrny ešte zliate dokopy takže sa od dospelých dosť líšia.

Samičky majú v dospelosti vysoko klenutý karapax a krátky chvostík, samci sú užší, plastrón majú vyhnutý dovnútra a chvost majú dlhý. Pochádzajú z Afriky (juhozápadná Afrika, Kapské mesto, Somálsko, Etiópia, Keňa, Tanzánia, Džibutsko, Botswana, JAR) a patria tam aj medzi najväčšie suchozemské korytnačky vôbec – sú záznamy o jedincoch o dĺžke až 80cm! Leopardie korytnačky majú dva poddruhy – geochelone pardalis pardalis a geochelone pardalis babcocki pričom sa tieto dva druhy dajú rozlíšiť podľa počtu bodiek na štítkoch na karapaxe.

Pri zvieratách chovaných v zajatí sú udávané rozmery 35 – 60 cm pričom samičky sú vždy väčšie ako samci. Váha sa pohybuje do 15 kíl ale je priamo úmerná veľkosti zvieraťa. Tieto rozmery si musíme uvedomiť a rátať s nimi ešte pred kúpou korytnačky pretože je náročná na priestor aj na teplotné podmienky. Vzhľadom na to že pochádza z Afriky jej musíme zabezpečiť možnosť užiť si rovnaké teploty, v teráriu by mala byť bežná teplota 30 °C, no pod výhrevnou lampou až 40 a na jedného dospelého jedinca musíme rátať s priestorom 1,5 x 2 metre. Samozrejmosťou je potreba UVB žiarovky ktorú treba mať zapnutú 12 hodín denne. V noci postačí izbová teplota teda 18 – 22 °C. Cez letné mesiace môžu byť korytnačky vo vonkajšom výbehu (za predpokladu že je horúce leto) ale naše leto sa s Africkým rovnať nemôže takže v tomto období sa aj rast korytnačiek vo vonkajšom výbehu zastaví. Na druhej strane to vzhľadom na rýchly rast korytnačiek vôbec nie je na škodu.

Vo výbehu nesmie chýbať miska na vodu a vhodné sú aj preliezky – konáre, skaly, úkryty. Na kŕmenie je táto korytnačka veľmi nenáročná vzhľadom na jej potravu v prírode – suché trávy, buriny, bodliaky a kaktusy. V zajatí ju preto kŕmime lúčnou zmesou doplnenou o seno aby korytnačka nerástla rýchlo a stíhali sa jej vyvíjať kosti a pancier. Korytnačky vo voľnej prírode majú celoživotnú diétu takže ani v chove v zajatí nie je vhodné ich kŕmiť každý deň, je dobré im v strede a na konci týždňa dať čas na strávenie. Od cca decembra do februára keď nemáme možnosť vonku zohnať trávu kŕmime senom, čínskou kapustou a granulami pre suchozemské korytnačky lisovanými za studena z bylín.

Kŕmenie ovocím a inou zeleninou nie je vhodné vzhľadom na zlý pomer vápniku a fosforu kedy sa odvápňuje pancier a kosti čo spôsobuje rachitídu. Tento druh korytnačky nezimuje keďže v Afrike zima ako ročné obdobie neexistuje. Zvieratá pohlavne dospievajú vo veku od 5 rokov a po párení samica kladie niekoľko vajíčok ktoré je treba pre úspešné vyliahnutie premiestniť do inkubátoru a inkubovať pri teplote 31 – 32 °C.

Tento druh korytnačky spadá pod CITES II.B čo znamená že nie je nutná registrácia na životnom prostredí ale je nutné si viesť druhovú kartu so záznamami o kúpe, predaji či prípadnom úhyne. Korytnačka je domáci miláčik na celý život a preto by sme mali venovať špeciálnu pozornosť výberu vhodného zdroju pričom najspoľahlivejšie je kúpiť zviera od chovateľa nie priekupníka s importovanými zvieratami nakoľko tie majú často problém sa aklimatizovať, dýchacie problémy a vnútorné parazity.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com, video: YouTube.com

Má hnedú farbu, vypuklý pancier a veľmi veľký a hrubý krk ktorým dokáže spásať vetvy aj vo výške 1 meter nad zemou. Hoci sú pomalé a opatrné, v prípade potreby vedia dosiahnuť značnú rýchlosť a veľmi dobre plávajú. Korytnačka obrovská pôvodné obýva Seychelské ostrovy, konkrétne skalnaté oblasti Seychelov a ostrova Aldabra, chovajú sa aj na Zanzibare a na ostrovoch Maurícius a Rodrigues.

V 18. a 19. tom storočí boli takmer vyhubené kvôli lovu a zberu vajec, v súčasnosti sú ohrozeným druhom. Obývajú stepi, polopúšte a trávnaté krovinaté územie takže ich potrava je na živiny veľmi chudobná. Kŕmia sa listami, výhonkami, plodmi rastlín a živočíšnymi zvyškami. Vodu vedia výborne vyťažiť z potravy a pijú len málo. Často sa vyskytujú v blízkosti mangrovových močiarov kam sa chodievajú schladiť pred horúcim slnkom Seychelov.

Na pastvinách sa zvyknú zhromažďovať do stád aj keď sú to pomerne samotárske zvieratá a stretávajú sa hlavne v období párenia. Samičky kladú 9 – 25 mäkkých vajíčok do jamky, ktorú vyhĺbia silnými zadnými nohami. Po nakladení vajíčok samička jamu zahrabe aby hniezdo nebolo viditeľné pre predátorov a tým chráni svoje mláďatá, o ktoré sa ale ako ostatné korytnačky po vyliahnutí už nestará a sú plne samostatné. Inkubácia vajíčok trvá 6 – 7 mesiacov ale len z cca polovičky vajíčok sa vyliahnu mláďatá.

Napriek obrovskej veľkosti a vysokej cene tejto korytnačky sa niekoľko jedincov chová aj v súkromných chovoch, je samozrejme ale treba rátať s vysokými nákladmi chov na ubytovanie (jedna korytnačka potrebuje aj celú miestnosť sama pre seba). Náročné je aj zaistiť dostatok potravy keďže je nutné ju kŕmiť len trávami a senom. Vonkajšie výbehy s dostatkom slnka sú nevyhnutnosťou no aj napriek všetkým chovateľským podmienkam často takmer polovica importovaných zvierat vo veku do 1 roka uhynie.

Existujú farmy ktoré sa venujú importom korytnačiek a to aj korytnačiek obrovských a cena za 10 centimetrové mláďatko (vo veku cca 2 – 3 roky) sa pohybuje okolo 1500 EUR. V začiatkoch sú importované zvieratá plaché ale pomerne rýchlo si zvykajú a majú svoju osobnosť. Na Slovensku sa zatiaľ v ZOO nevyskytuje ale môžeme ich vidieť v Českej republike v ZOO Králové nad Labem, v Plzni aj v Prahe.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto, video: youtube

Korytnačky lúčové sú vzhľadom na ich malý počet, vysokú cenu a nároky na chov veľmi zriedkavo chovaným druhom. Vo svojej domovine na južnom cípe Madagaskaru sú značne ohrozené nakoľko ich hojne lovia domorodci a to tak pre samotný zdroj obživy ako aj na predaj priekupníkom do iných krajín. Jej výskyt vo voľnej prírode sa odhaduje na len asi 5000 jedincov a to je najrozšírenejšia madagaskarská suchozemská korytnačka.

Ide o pomerne veľkú korytnačku, dorastá do 30 – 40 cm pri váhe 15 – 20 kíl. Má vysoko klenutý čierny karapax so žltými lúčmi – preto názov lúčová. Vzhľadom na jej veľkosť je pomerne náročná na priestor – terárium pre jedného jedinca by malo mať rozmery aspoň 2 x 1,5 metra a teploty pod výhrevným svetlom by mali byť až 40 °C. V teplej časti treba udržiavať teplotu 30 °C a v chladnej 22 – 25. Ako podstielku používame piesčitú pôdu ako im je prirodzené v prírode. Nočné teploty nesmú klesnúť pod 15 stupňov preto ju vo vonkajšom výbehu môžeme chovať len v najteplejších letných mesiacoch. Okrem výhrevnej lampy musí byť v teráriu UV lampa samozrejmosťou, rovnako ako miska na pitie, úkryty a preliezky. Strava by mala byť čo najprirodzenejšia pôvodnému prírodnému prostrediu na Madagaskare, kde sa často zdržuje pri kaktusových porastoch, živí sa rastlinami, ich dužinou a plodmi, často figami. V zajatí jej preto doprajeme lúčnu zmes obohatenú o seno, v zime nahrádzame lúčnu zmes granulami lisovanými za studena (z lúčnej zmesi), dopĺňame čínskou kapustou a kvalitným senom. V zime je možné pridávať vápnik s prímesou fosforu v pomere 2:1.

Tento druh korytnačky sa rozmnožuje v zajatí veľmi málopočetne, samica znáša jedno maximálne dve vajcia ktoré treba inkubovať pri teplote 31 stupňov. Rekord bol zaznamenaný v USA kde samica nakládla 12 vajec no podarilo sa vyinkubovať len dve mláďatá a to po 145 dňoch inkubácie. Mláďatá po vyliahnutí vyžadujú značnú starostlivosť skúseného chovateľa a preto tento druh nie je vhodný pre začiatočníkov. Samca rozoznáme od samičky podľa dlhého chvosta, análneho štítku do tvaru V a dovnútra preliačeného plastrónu.

Je možné ich chovať spolu s korytnačkami leopardími keďže pochádzajú z rovnakého kontinentu a majú rovnaké nároky na chov. Častejšie je ich vidno v prírode počas obdobia dažďov, keď je sucho a horúčava radi zaliezajú do vyhrabaných nor alebo pod kamene.

Samozrejme tento druh nezimuje keďže pochádza z Afriky a preto je treba dbať na dodržiavanie teplotných nárokov.

Lúčové korytnačky sú ohrozený druh a sú vysoko chránené, spadajú pod CITES A takže je nutné ich nezameniteľné označenie a nahlásenie na úrad životného prostredia. Cena mláďat sa pohybuje od 700 EUR.

Video:

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com

Hadokrčka hladkochrbtá je východo-austrálsky druh vodnej korytnačky a svoj názov dostala kvôli svojmu dlhému krku pripomínajúcemu hadie telo. Na rozdiel od vodných korytnačiek s normálnou dĺžkou krku si ho nedokáže celý zatiahnuť do panciera a kvôli jeho dĺžke si ho „skladá“ esíčkovito do strán.

Pôvodne sa vyskytuje vo východnej a južnej Austrálii (Adelaide, Victoria a nový južný Wales) kde obýva rovnaký biotop ako korytnačka chelodina canni s ktorou sa dokáže skrížiť. Hadokrčka má široký zvrchu hnedočierny až čierny pancier s fľakmi, zodpodu je krémovozltá a jej krk dosahuje až 60% dĺžky panciera. Dorastá do dĺžky 28 centimetrov (v závislosti od oblasti výskytu) a samičky sú ako pri väčšine korytnačiek vzrastovo väčšie ako samci.

V prípade pocitu ohrozenia vypúšťa dlhokrčka nepríjemný zápach z pachových žliaz, preto má v domovine výskytu prezývku „smraďoch“. Táto vodná korytnačka je výlučne mäsožravá, prirodzene sa živí rôznym hmyzom, červami, žabami, žubrienkami, malými druhmi rybičiek, kôrovcami a mäkkýšmi. Rozmnožuje sa ako väčšina korytnačiek na jar, kedy samička vylieza na breh, vyhrabe si zadnými nohami hniezdnu jamku a znesie do nej v priemere 2 až 10 vajíčok a jamku opäť starostlivo zahrabe aby si ju nevšimli predátori a uchránila tak svoje potomstvo.

Mláďatá sa vyvíjajú vo vajíčkach v závislosti od teplôt priemerne tri až päť mesiacov, následne vaječným zubom roztrhnú obal vajíčka a vyhrabávajú sa z hniezdnych jamiek. Liahnu sa ako plne samostatné korytnačky a nepotrebujú opateru rodičov. Samička máva jednu až tri znášky za rok a je možné ju odchovať aj v v našich podmienkach pri dodržaní chovateľských zásad.

V zajatí ju chováme v paludáriu zodpovedajúcej veľkosti aby mohla dostatočne plávať a výška vody by mala zodpovedať 80% dĺžke tela korytnačky aby sa mohla pohodlne nadýchnuť natiahnutím krku nad vodnú hladinu. Je vhodné aby mala k dispozícii aj súš kam by si mohla vyliezť a tiež plávajúci úkryt vo vode. Nevyhnutná je UV žiarovka kde by sa mohla vyslniť a načerpať energiu. Filter do paludária nie je potrebný ale voda musí byť pravidelne menená aby nedošlo k usadzovaniu plesne na pancieri. V zajatí sa snažíme podávať jej prirodzenú potravu – červy, hmyz, malé rybky či filé, občasne je dobré pridať aj vitamíny pre vodné korytnačky či špeciálne granulované krmivo (pozor je iného zloženia ako pre suchozemské korytnačky!). Stravu sa snažíme podávať pestrú aby si korytnačka nezvykla len na jeden druh potravy pretože prestane prijímať inú a jej strava bude veľmi jednotvárna.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com, video: YouTube.com

Kajmanka dravá patrí medzi veľké dravé vodné korytnačky. Pochádza z Ameriky kde obýva severnú, strednú a časť Južnej Ameriky. Dorastá do veľkosti až 80 centimetrov a dĺžkou panciera 40 cm, má veľkú hlavu s ostrými čeľusťami a pri ohrození chniape po všetko čo sa pohne, silné nohy a plávacie blany medzi prstami. Keďže nie je moc dobrý plavec, zdržuje sa v stojatých a pomaly tečúcich vodách ako sú zátoky a močiare a v bahnitom dne aj zimuje.

Živí sa rybami, hmyzom a obojživelníkmi, dostatočné veľké jedince si trúfnu aj na vtáka či menšieho cicavca. Občas si spestrí jedálniček zdochlinami a vodnými rastlinami. Rýchlo rastie, pri dostatku potravy dokáže narásť až 10 cm za rok. Kajmanku je možné chovať v zajatí v dostatočne priestrannom akváriu alebo záhradnom jazierku. Akvárium ani jazierko nepotrebuje na rozdiel od bežne chovaných vodných korytnačiek plochu na súši či vyhrievanie sa lebo kajmanka na súš nevylieza, je ťažkopádna a neobratná, väčšinou sa zdržuje schovaná vo vodnej vegetácii. Akvárium pre kajmanku by malo mať rozmery aspoň 130 x 60 x 50 centimetrov s hĺbkou vody cca 20 – 30 cm a teplotou 27 – 28 ° C. Kajmanky sú samotári a nie je vhodné chovať spolu viac kusov hlavne nie rôznej veľkosti aby nedošlo ku kanibalizmu. Kajmaky sú aj v prírode samotári a stretávajú sa len v období párenia.

Kŕmime ju krevetami, patentkami, dážďovkami, cvrčkami, sarančatami, rybím a hydinovým mäsom a v prípade možnosti aj myšami či podľa veľkosti kajmanky potkanmi. Pri chove v záhradnom jazierku ho môžeme zarybniť rybami ktoré v podmienkach v jazierku prežijú kým ich kajmanka nevychytá. Občas môžeme pre spestrenie stravy pridať aj čínsku kapustu. Pri chove v akváriu je potrebné UV svetlo na správny rast a nevyhnutný je aj výkonný filter nakoľko si korytnačka väčšiu potravu trhá pazúrmi a zvyšky krmiva plávajú vo vode.

Samca od samice rozoznáme podľa dlhšieho a hrubšieho chvosta samčeka. Kajmanky sa v prírode stretávajú len v období párenia, menšie samce vyliezajú na väčšie samičky. Po úspešnom spárení samica na začiatku leta vychádza na súš kde nakladie priemerne 24 vajíčok. Vývin malých korytnačiek trvá 2 – 3 mesiace v závislosti od teplôt a po vyliahnutí sa mláďatá inštinktívne hneď škriabu do vody. Vajíčka znesené na konci leta sa zvyknú liahnuť až na ďalší rok. Zaujímavosťou je, že sa kajmanky kedysi využívali na vyhľadávanie tiel obetí nehôd v jazerách. Kajmanku priviazali na lano za nohu a keď začala ťahať tak bolo pravdepodobné že našla telo. Kajmanka supia je druhovou príbuznou kajmanky dravej a na lov používa lákadlo – v ústach má výrastok v tvare červíka, ktorým pohybuje a láka na neho rybky. Keď sa priblížia na dostatočnú vzdialenosť, bleskurýchlo zaútočí a rybu zhltne či prehryzne.

Tento druh korytnačky je vhodný len pre skúsených chovateľov, hojne sa v súčasnosti dováža no keby sme chceli mať tohto obra vo vlastníctve, nesmieme zabudnúť na administratívu lebo legislatívne patrí medzi nebezpečné zvieratá.

Autor: Monika Muríňová, fotografie: © BigStockPhoto.com, video: YouTube.com

Korytnačky ostrohaté sú najväčšie africké korytnačky. Svoj druhový názov dostala podľa ostrohov na stehnách. Majú žltú pieskovú farbu pre dokonalé maskovanie a po krajoch výrazne zúbkovatý pancier. Pochádza z Afriky z oblasti Sahel, ktorá zahrňuje pás saván a stepí naprieč kontinentom od západu na východ, zasahujúc Mauritániu, Senegal, Mali, Burkina Faso, Niger, Čad, Sudán a Etiópiu. Obýva teda piesčité oblasti v ktorých sa napriek svojej veľkosti vďaka sfarbeniu výborne maskuje.

Jej chov je veľmi podobný ako chov korytnačiek leopardích obývajúcich rovnaké prostredie. Dorastajú do veľkosti 60 – 80 centimetrov pri váhe až 50 kíl, pričom sú samci väčší, majú dlhý chvostík a plastrón majú mierne prehnutý dovnútra čo slúži na lepšie prichytenie sa na samici pri párení. Samičky sú širšie, plastrón nemajú klenutý a chvostík je krátky. Vzhľadom na ich veľkosť je vopred potrebné zvážiť, či máme dostatok priestoru pre vnútorný výbeh pre tento druh korytnačky. 2 x 3 metre by mal byť minimálny rozmer pre dospelého jedinca pričom pri tvrdosti jeho panciera musí byť výbeh z dostatočne odolného materiálu – obyčajnú stenu korytnačka výstupkami na pancieri ľahko oškrie, vhodnejšie je stenu okachličkovať alebo použiť drevo.

Cez leto môžu byť rovnako ako korytnačky leopardie vo vonkajšom výbehu a to od júna do augusta, musíme mať ale zabezpečené nočné vyhrievanie domčeka tak aby teplota neklesla pod 20 °C. Taktiež je veľmi účinné mať domček zaizolovaný 5 cm hrubým polystyrénom, vnútrajšok vystlaný slamou a vchod prekrytý. Vnútorný výbeh či terárium musí byť vykurované na 30 ° v teplej časti, 40 ° pod žiarovkou no je dobré aby mali aj možnosť chladnejšieho miesta s izbovou teplotou kde sa môžu schovať pred horúčavou.

Jedálniček korytnačiek je na afrických stepiach veľmi chudobný takže sú navyknuté dokonale vyťažiť zo všetkého maximum. Žerú suché trávy, byliny, burinu a sukulenty a vedia výborne hospodáriť s vodou, v podstate vôbec nepijú. V zajatí preto podávame od jari do jesene lúčnu zmes (trávu, burinu, byliny, púpavu, skorocel, ďatelinu) a v zime kvalitné seno, čínsku kapustu, čakanku a prípadne granule pre suchozemské korytnačky najlepšie z lúčnej zmesi lisovanej zastudena. Potravu ale nepodávame každý deň, stačí každý druhý pri mláďatách až každý štvrtý pri dospelých jedincoch aby nerástli rýchlo, môže sa tým odvápniť a zdeformovať pancier.

Korytnačky ostrohaté pohlavne dospievajú vo veku od 8 rokov vyššie, obdobie párenia prichádza na jar a samci začínajú bojovať o samičky pričom vydávajú piskľavé zvuky. Samičky po úspešnom spárení po cca dvoch mesiacoch začínajú hrabať hniezdne jamky a znášajú v priemere 15 – 30 vajíčok. Samica väčšinou vyhrabe niekoľko jamiek kým sa uistí ktorá bude tá správna. Hrabanie jednej jamky zaberie aj 5 hodín a po nakladení vajec ich zase zahrabe a usadaním uľahne zeminu takže je dosť ťažké znášku nájsť. Vajcia je potrebné odobrať a inkubovať pri teplote 30 – 31 °C a vlhkosti 80 – 90% po dobu 90 – 120 dní. Mláďatá sa liahnu veľké 4 – 5 centimetrov a mávajú dosť veľký žĺtkový vak, preto je potrebné ich ešte aspoň dva dni nechať v inkubátore v sterilnom prostredí. Potom ich môžeme preložiť do terária a sú z nich plnohodnotné korytnačky.

Tento druh nie je vhodné vzhľadom na ich veľkosť a teritorialitu chovať spoločne s iným druhom korytnačiek.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com, video: YouTube.com

Kajmanka supia je najväčšia sladkovodná korytnačka na svete a nie je radno sa s ňou zahrávať. Dorastá do veľkosti až 80 centimetrov pri váhe až 100 kilogramov a dožíva sa až 150 rokov. Najťažší jedinec vážil až 183 kg. Žije vo voľnej prírode v kalnej a pomaly tečúcej vode v juhovýchodnej Severnej Amerike (Kansas, Texas, Indiana). Má veľkú, ťažkú hlavu, pancier s tromi pásmi tvrdých a ostrých štítkov. Má sivú, hnedú, čiernu alebo olivovo-zelenú farbu a pancier má obrastený riasami.

Je to dravec, živí sa rybami, žabami a malými korytnačkami no nepohrdne ani zdochlinami. Má veľmi zaujímavú loveckú techniku – leží nepohnute na dne, silné čeľuste má dokorán roztvorené a svojím jazykom ktorý pripomína červíka neustále pohybuje aby nalákala malé rybky. Následne rýchlo zavrie čeľuste a rybu prehltne. Stisk čeľustí je tak silný že môže človeku odhryznúť prst preto musí byť manipulácia s ňou veľmi opatrná a patrí do rúk len skúsenejším chovateľom.

Na dotyk ruky si nikdy nezvykne a hoci pôsobí ležérnym dojmom tak pri útoku je schopná obrovskej rýchlosti ktorú oko ani nestihne zaznamenať preto sa s ňom môže manipulovať len človek ktorý vie ako ju správne uchopiť. Kajmanka supia je v SR zaradená medzi nebezpečné živočíchy, ktorých chov upravuje legislatíva.  Kvôli čeľustiam dostala v krajine pôvodu názov krokodília korytnačka. V zajatí potrebuje dostatočne veľké akvárium ktoré na rozdiel od iných vodných korytnačiek nemusí mať plošinu na vyhrievanie sa, na súš táto korytnačka chodí len v prípade kladenia vajec, zvyšok života leží na dne a číha na korisť. Na spodok akvária je dobré dať piesok s rašelinou a vhodné sú aj vodné rastliny ktoré jej spestria jedálniček, teplota vody by sa mala pohybovať v rozpätí 26 – 27 ° C. Potrebný je filter nakoľko jej druh krmiva zaťažuje vodu a v prípade nedostatočnej filtrácie vody môže pancier zasiahnuť nekróza.

V zajatí ju kŕmime hmyzom, hlodavcami aj čistou svalovinou a občasne ako doplnok môžeme použiť zeleninu (kapusta, šalát). Občasne podávame vitamíny pre vodné korytnačky. Nie je vhodné ju chovať spolu s inými druhmi korytnačiek nakoľko je samotárska a iné druhy požerie. Chov viacerých kusov je možný v prípade že chceme odchovať mláďatá. Pohlavne dospelé sú korytnačky supie vo veku cca 12 rokov a párenie nastáva ako u ostatných korytnačiek skoro na jar. Kladie 10 – 50 vajíčok s veľmi tvrdou škrupinou a veľkosťou 3,5 cm do piesčitého podkladu ale prežije z celkového počtu len polovička mláďat. Mladé korytnačky ktoré sú ihneď samostatné sa liahnu v závislosti od teplôt po 100 – 140 dňoch od znášky.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © Adobe Stock, video: YouTube.com

Domovinou tohto najzvláštnejšieho druhu korytnačky je severná a stredná časť Južnej Ameriky, vyskytuje sa vo Venezuele a Brazílii, kde obýva močiare a rieky. Obľubuje plytčiny, kde leží zahrabaná v bahne tak, že jej nad hladinu vyčnieva iba rypák. Najaktívnejšia je v noci a za súmraku.

Dorastá do dĺžky 40 cm.  Má plochý tvar, na karapaxe má tri rady hrboľov, oddelené brázdou. Vyskytuje sa vo viacerých farebných mutáciách, od hnedej až po čiernu.  Hlava je tiež plochá a trojhranná, s pretiahnutým rypákom a širokými ústami. Celé telo je pokryté množstvom kožovitých výrastkov.

Živí sa rybami, obojživelníkmi, mladým vtáctvom, ale aj bezstavovcami. V zajatí ju kŕmime živými rybami, mäsom, myšami, ktoré prehltáva v celku. Chovné zariadenie by malo mať hĺbku nádrže takú, aby sa korytnačka ležiaca na dne mohla bez námahy nadýchnuť. Teplota v zariadení by sa mala pohybovať okolo 28 °C.

Tento druh korytnačky sa nemusí zazimovať. Jej odchov v zajatí je možný.

Fotografia: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com

Je jediným druhom korytnačky, žijúcim na Slovensku. Obľubuje plytšie stojaté a vyhriate vody s bahnitým dnom, zarastené vegetáciou. Je ohrozeným a zákonom chráneným druhom, za jej nedovolený odchyt v prírode hrozí sankcia. 

Na našom území sa vyskytuje už takmer 120 tisíc rokov, dokazujú to skameneliny nájdené v rôznych kútoch Slovenska. V súčasnosti je na Slovensku kriticky ohrozená, vieme už len o poslednej lokalite na juhovýchode, kde sa nachádza životaschopná populácia, schopná sa úspešne rozmnožovať, v ostatných lokalitách výskytu zvieratá iba dožívajú, z dôvodu nedostatočných podmienok na inkubáciu vajec. Je to spôsobené najmä poľnohospodárstvom, ktoré obhospodaruje lokality v okolí ich výskytu a tým likviduje miesta vhodné na kladenie vajec. Znášky korytnačiek sú často zničené ťažkými poľnohospodárskymi mechanizmami ešte pred vyliahnutím mláďat.

Jej potravu tvoria ryby, obojživelníky a rôzne druhy bezstavovcov. Okrem poľnohospodárskej činnosti človeka ohrozuje korytnačku močiarnu vo svojom pôvodnom teritóriu aj oveľa dravšia korytnačka písmenková – ozdobná, ktorej sa nezodpovední chovatelia zbavovali vypúšťaním do voľnej prírody.

Dorastá do dĺžky 25 až 30 cm. Jej pancier je čierny, so svetlými pásmi, alebo radmi svetlých bodiek. Kožu má sfarbenú do čierna, so žltými škvrnami. V prírode je aktívna od apríla až do októbra, kedy sa zahrabe do bahna vody a prečká zimu.

V zajatí jej vyhovuje terárium s teplotou 20 až 28 °C s možnosťou vyhrievania na súši. Kŕmime ju rovnako ako iné vodné korytnačky, najmä živočíšnou potravou. Pri dodržaní podmienok chovu býva jej rozmnožovanie v zajatí úspešné a pomerne časté.

Fotografie: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com

Korytnačka uhoľná dorastá až do dĺžky 50 cm, jej karapax je uhľovočierny, so svetložltými škvrnami v strede štítkov. Na celom tele má množstvo oranžových, až červených šupín.

Jej domovinou sú tropické oblasti Južnej Ameriky – v pralesy a savany Kolumbie, Venezuely, Brazílie, Bolívie a Paraguaja, kde priemerné teploty dosahujú 26 až 28 °C a vlhkosť vzduchu 95 %, z čoho vyplývajú aj jej požiadavky na chov v zajatí.  V prírode sa rada zdržiava v močarinách, kde sa často aj zahrabáva.

Aktívna je počas dňa i noci, kedy vyhľadáva ovocie a rastlinnú potravu, tvoriacu hlavnú časť jej jedálneho lístka, no vo voľnej prírode nepohrdne ani živočíšnou potravou a tak ako iné korytnačky, aj ona s obľubou žerie uhynuté živočíchy.

V zajatí ich kŕmime kúskami ovocia, zeleniny, potravou rastlinného pôvodu, nesmieme zabúdať ani na zdroje vitamínov a minerálov, ktoré dopĺňame formou rôznych prípravkov a sépiovej kosti. Kŕmeniu suchozemských korytnačiek v zajatí sme venovali v samostatný článok.

Podklad chovného zariadenia by mal tvoriť piesok. Nemala by v ňom chýbať objemná miska s vodou, pretože korytnačka veľmi často pije. Raz do mesiaca by sme ju mali vykúpiť v asi 30 °C teplej vode. Terárium musí byť zabezpečené proti prievanu.

Fotografia: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com