V prírode v prvom roku života dorastá pancier korytnačiek nádherných do dĺžky asi 5 – 7 cm, v druhom roku 7 – 11 cm. V treťom roku rastú samčekovia o niečo menej, 8 – 12 cm. Samičky dosahujú dĺžku 9 – 15 cm. V štvrtom roku samčekovia merajú 10 – 14 cm a samičky 13 – 18 cm. Samica môže narásť i do dĺžky 25 cm.

Rastu korytnačky prispôsobujeme veľkosť jej nádrže i kŕmenie. Malá korytnačka sa v príliš veľkej nádrži môže cítiť stratene a nechránene. Pri dobrom vyhotovení úkrytov to však nemusí byť pravda.

Menšie korytnačky by sa mali kŕmiť každý deň, pestrou stravou, prevažne živočíšnou. Dospelým stačí kŕmenie raz za tri dni a dôležitou zložkou je i rastlinné krmivo. Pozor na zloženie stravy. Bravčové mäso sa neodporúča, kvoli vysokému obsahu tukov. Korytnačky nie sú vybavené dostatočným trávením tukov. Už rok staré korytnačky by mohli mať záujem o hlávkovy šalát, banán, či mladé púpavové listy. Vyskúšajte všemožné druhy ovocia a zeleniny.

Takto možno korytnačky spolu vidieť iba v teráriu. V prírode sú malé korytnačky nechané osamote už ako vajíčka a svojich rodičov nepoznajú. Ak má priemerná korytnačka akurát 1 rok, mala by merať asi 7 – 10 cm. Ak ste kúpili korytnačku z obchodu úplne malú, mala už vtedy jeden až dva mesiace.

Rýchlosť rastu ovplyvňuje strava a teplota vody. Ak sa vám zdá, že korytnačka rastie príliš rýchlo, treba skontrolovať teplotu vody. Tá by nemala presiahnuť 26°C, radšej menej [avšak nie menej ako 22°C]. Ak má korytnačka príliš teplú vodu, jej metabolizmus sa zvýši a udržiava na veľkej rýchlosti. Korytnačka začne rásť rýchlejšie akoby mala. Kvôli tomu sa jej začne nesprávne vyvýjať kostra, v podstate kosti rastú rýchlejšie ako zvyšok korytnačky a sú potom slabé. Možno to vidieť aj na panciery, ak by mal nejaké výrazné hrboly a pod.

Malá korytnačka má pancier tvaru striešky a jasné farby. V našich krajinách je väčšinou problém opačný. Korytnačky majú aj po 10 rokoch stále len 7 centimetrov, pretože nemajú dostatok miesta a tepla.

Autor textu a fotografií: Arien

Úvodná fotografia: © BigStockPhoto.com

Chov korytnačky písmenkovej je vďaka nezodpovedným chovateľom, zbavujúcich sa svojich zvierat vypustením do prírody v SR prísne kontrolovaný, jedince podliehajú registrácii a je zakázané ich ďalej rozmnožovať. Ide o druh schopný prežiť v našich zemepisných šírkach vo voľnej prírode a spôsobovať škody na miestnej faune a flóre. Ako nepôvodný druh je konkurentom domácej korytnačky močiarnej, ktorú vytláča z jej prirodzených biotopov. Pochádza zo strednej a východnej časti USA a severovýchodného Mexika.

Samice sú väčšie ako samce, majú kratšie pazúry na predných končatinách. Korytnačka písmenková sa rada zdržiava v hlbších jazerách a riekach, jej mláďatá zase obľubujú plytčiny, kde sa zhromažďujú vo väčších množstvách. Vo väčších hĺbkach dokáže prezimovať vo voľnej prírode aj v našich podmienkach. Živí sa hmyzom, rybami, obojživelníkmi, vodnými slimákmi a rastlinami. V zajatí im ako potravu podávame hovädzie mäso, srdce, ryby, vodné slimáky, larvy komárov, baheníky, dafnie, varené vajcia aj so škrupinou, šalát.

Znáša až 15 vajec, z ktorých sa po 70 dňoch liahnu mláďatá. Dospievajú vo veku 8 až 10 rokov. Odchov v zajatí býval častý. Aktívne sú najmä počas dňa.

Fotografia: © BigStockPhoto.com, video: Youtube.com