Pancier korytnačiek je tvorený z rohoviny ako ľudské nechty a je prirastený k chrbtici. Rastie priamo s korytnačkou, prírastky sú viditeľné ako malé hrbolčeky okolo každého štítku. Občasne sa stane, že pri raste sú niektoré hrany ostré a môžu spôsobiť korytnačke oškrenie až krvavé poranenie. Vtedy môžeme zasiahnuť a pancier na ostrej časti jemne opilníkovať do oblúka. Nesmieme ale do panciera zasahovať výrazne pretože je prekrvený a miesto by mohlo začať krvácať, prípadne pri hlbšej diere (napr. pri úraze či páde) sa môže vytvoriť až infekcia. Takže zásah do panciera môže byť len vyslovene kozmetický.

Pokrivený pancier (hrboľatý, zdeformovaný, ploský) je známkou nevhodných chovných podmienok, úrazu alebo vrodenej vady. Vrodené vady panciera sa občas v chove objavia, ide o atypický pancier, krivé štítky alebo iný počet ako je štandardné čo môže byť spôsobené genetikou alebo problémom počas inkubácie korytnačieho vajíčka. Pokým korytnačke atypickosť panciera nespôsobuje problémy (napr. už spomenuté ostré hrany panciera ktoré sa dajú jemne obrúsiť pilníkom) tak do nej vôbec nezasahujeme. Úrazy bývajú oveľa nebezpečnejšie a najčastejšie ide o pády kedy hlavne z určitej výšky sa už samotnou váhou korytnačky môže pancier prasknúť. Oveľa častejšie sa stane úraz vo vonkajších výbehoch ako keď korytnačka žije v teráriu a to či pádom zo skalky, domčeka či už ide o úraz zavinený sekačkou na trávu keď korytnačku chovateľ v tráve nezbadá.

Najnebezpečnejšie sú stretnutia korytnačky a nevychovaného psa pretože zuby psa (hlavne ak ide o psa veľkého alebo so silnou čeľusťou) dokážu pancier prederaviť až rozdrviť a korytnačka trpí silnými bolesťami pretože z panciera sa ujsť nedá. Hneď pod pancierom má pľúca ktoré sa ľahko dajú psími zubami prederaviť a takto poškodené zviera už neprežije. Kedykoľvek by došlo ku krvácajúcemu poškodeniu panciera je potrebné vyhľadať veterinárneho lekára, ranu ihneď vydezinfikovať a zalepiť aby nedošlo k prenikaniu nečistôt do rany. Veterinár môže podľa hĺbky a rozsahu poranenia nasadiť antibiotiká a pancier sa pokúsiť zalepiť a vyplniť ale nie vždy sa podarí korytnačku zachrániť. Na výplň sa používa materiál ktorý nie je toxický, dobre sa dá tvarovať a po zaschnutí vytvrdne, preto sa v chovoch používa Dentakryl.

Samostatnú kapitolu zdeformovaných pancierov tvoria zlé chovné podmienky kedy sa najčastejšie stretávame s rachitickým pancierom. Je zdeformovaný, v poslednom štádiu až mäkký a je to spôsobené odvápnením kvôli nesprávnej strave plnej fosforu (časté kŕmenie ovocím, zeleninou, tvarohom, žemľou v mlieku atď.). Rachitický pancier môže mať rôzne podoby, buď enormne vystúpené štítky tzv. „pyramídy“, môže byť sploštený, štítky sú nerovnomerné, či dohora vytočené. Tieto deformácie zlou stravou sa tvoria roky a aj keď sa korytnačke upravia kŕmne podmienky, už nikdy nebude správne rastená. Mierne sa pancier poupraviť môže ale nikdy nebude vyzerať ako má. Preto je nesmierne dôležité poskytnúť korytnačke správnu stravu. Mierne deformácie môže spôsobiť aj nedostatočná vlhkosť v chove, vo voľnej prírode nad ránom padá rosa a preto je toto dobré napodobniť orosením terária na noc čo zabezpečí vhodnú vlhkosť.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Suchozemské korytnačky žijú vo voľnej prírode milióny rokov takmer bezo zmeny, strádajú na potrave, na vode a tomuto životu sú milióny rokov prispôsobené. Vydržia bez stravy a vody niekoľko týždňov, korytnačky stepné dokážu pol roka hibernovať zahrabané v zemi bez prísunu kyslíku. Africké korytnačky sa živia suchým senom na vyprahnutých pláňach a musia prečkať obdobie sucha bez prísunu vody.

Korytnačky sú schopné vydržať takého extrémy ktoré sú pre nich prirodzené a ich organizmus je tomu prispôsobený aby vedel z minima vyťažiť maximum. V našich podmienkach majú stravu natoľko bohatú, že keby boli kŕmené len lúčnou zmesou ktorá je zelená a šťavnatá, sú až nad rámec potreby pokryté ich stravovacie nároky. Nie je vhodné podávať akékoľvek vitamíny alebo minerály bez možnosti toho, že si korytnačka sama zvolí či ich chce alebo nie. Prirodzené obohatenie jedálnička zloženého z lúčnej zmesi (tráva, púpava, ďatelina a buriny) občasným podaním kúska ovocia či zeleniny nie je potrebné ale neuškodí pri vyslovene občasnom podávaní (max 1 x týždenne kúsok).

Pri rozmýšľaní nad tým, čo je pre korytnačku dobré a čo nie musíme vždy vychádzať z prírodných podmienok. Opýtajme sa preto sami seba – ako často natrafí napr. leopardia korytnačka v Afrike na jablko alebo melón? Nikdy. Ako často nájde korytnačka stepná v prírode šalát? Opäť nikdy. Logicky z toho vyplýva že na strávenie ovocia a zeleniny ich organizmus nie je prispôsobený a preto nie je dôvod to podávať.

Na trhu existuje veľké množstvo vitamínových a minerálových preparátov, ktoré sa snažia presvedčiť chovateľa že sú potrebné ale pravda je taká že akurát nabúrajú pomer vitamínov a minerálov v už aj tak veľmi bohatej strave ktorú dostávajú prostredníctvom lúčnej zmesi. Ideálny pomer vápnika ku fosforu v strave je 2:1, akýkoľvek iný pomer pridaním niečoho naruší tento pomer a problém sa skôr či neskôr prejaví.

U korytnačiek väčšinou neskôr no už keď sa prejaví mäknutím panciera, je neskoro na záchranu korytnačky a uhynie v silných bolestiach. Korytnačky sú zvieratá veľmi odolné a nevedia dať na rozdiel od psov najavo čo sa deje takže trpia potichu a dlho pokým sa už problém nedostane do nezvratného štádia. V prípade že sa ukáže nejaký zdravotný problém a veterinár nevie čo s tým, rád „preventívne“ korytnačke pichne vitamínovú injekciu. Je to v poriadku v prípade, že je korytnačka oslabená ale nie ak je zviera úplne v poriadku, práve tá vitamínová injekcia môže spustiť lavínu problémov.

Prípadný nedostatok minerálov si korytnačky vo voľnej prírode dopĺňajú požieraním zeminy s kamienkami a výkalov iných zvierat, občasne korytnačky zožerú aj živočíšnu zložku v podobe slimákov či dážďoviek. Preto je výborné používať zeminu z vonku (nie hnojenú z obchodu ale nahrabanú napr. v lese) ako substrát v teráriu kedy si z nej môžu v prípade potreby odjesť. Občasne môžeme ku potrave (vedľa, nie priamo na ňu aby mali možnosť voľby) pridať vaječné škrupinky no pri korytnačkách stepných v záhradnom výbehu som nikdy nevidela že by o škrupinky bol záujem. Tiež som nespozorovala ani pojedanie hliny a zvieratá sa pravidelne rozmnožovali a pekne rástli. Trh s teraristickými doplnkami je dosť široký ale základom je nenechať sa zlákať a podávať korytnačke len zdravú vonkajšiu stravu ktorá žiadne dodatočné vitamíny ani minerály nepotrebuje.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com