CITES a administratíva okolo korytnačiek

Korytnačka sa prechádza v prírode

Suchozemské korytnačky spadajú chránené zvieratá a chráni ich Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín – CITES (anglická skratka od Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora) podpísaný v r. 1973 vo Washingtone.

Cieľom dohovoru je ochrana voľne žijúcich druhov zvierat a rastlín so zreteľom na zachovanie prírodných systémov krajiny a záchranu ohrozených druhov pred vyhynutím. CITES chráni aj voľne žijúce druhy živočíchov a rastlín ktoré nie sú ohrozené ale obchodovaním s nimi by sa mohli zaradiť medzi ohrozené pričom obchodovanie s vyslovene ohrozenými druhmi je prísne monitorované a výnimky sú udeľované len zriedkavo. Konkrétne zvieratá sú podľa tohto dohovoru rozdelené podľa stupňa ich ochrany na niekoľko príloh – I. až III. V prílohe I. sú najprísnejšie chránené jedince na ktorých vývoz či dovoz musí byť predložených niekoľko povolení – povolenie na vývoz sa udelí v prípade ak vývoz neohrozí prežitie druhu, že exemplár bol nadobudnutý legálne, bude prepravovaný v podmienkach ktoré mu nemôžu spôsobiť ujmu na zdraví a v krajine nadobudnutia bude mať zabezpečené vhodné chovné podmienky.

Jednotlivé prílohy sa ďalej delia na písmená A, B a C podľa stupňa ochrany. Zvieratá zaradené do prílohy II. a III. už nie sú tak prísne kontrolované a spadajú sem aj suchozemské korytnačky. Do skupiny II.A spadá väčšina európskych druhov korytnačiek – testudo hermanni, testudo marginata a testudo graeca, pričom v súvislosti s chovom týchto druhov je nutná úzka spolupráca s orgánmi životného prostredia – Ministerstvo životného prostredia a jeho jednotlivé úrady podľa územného rozdelenia pričom celú administratívu spravuje oddelenie s názvom CITES.

Tieto druhy korytnačiek je možné legálne nadobudnúť len s preukazom o pôvode exemplára od chovateľa kde bude vyznačené akým spôsobom sa môže zviera posunúť ďalej – predajom, darovaním atď. Tento preukaz je vydaný chovateľovi po vyliahnutí korytnačiek a spája sa s ním povinnosť nezameniteľného označenia zvieraťa po dosiahnutí určitej veľkosti. Označenie sa robí u veterinára aplikáciou podkožného čipu a zapísaním čísla čipu do preukazu pôvodu kedy sa zaznačí do preukazu aj chovateľ u ktorého sa korytnačky vyliahli.

V prípade že chovateľ zviera predá, je nutné to oznámiť aj orgánu životného prostredia s určením nového majiteľa. Ten následne musí zviera prihlásiť na seba. Rovnako treba nahlásiť životnému prostrediu na odbor CITES kúpu nového zvieraťa spadajúceho pod dohovor ako aj vyradenie z chovu v prípade straty alebo smrti zvieraťa. Keď zviera uhynie, musí veterinárny lekár vystaviť správu s dôvodom úmrtia.

Okolo zvierat spadajúcich do A skupiny je rozsiahla administratíva ktorá častokrát donúti záujemcov o korytnačku zaujímať sa o menej chránený druh skupiny B kam patrí korytnačka stepná a niektoré druhy afrických korytnačiek (leopardia, ostrohatá, lúčová). Pri týchto druhoch je potrebný len doklad o nadobudnutí (bloček, kúpno-predajná zmluva alebo darovacia zmluva) a ich chov stačí viesť na druhovej karte. Zákony o držaní exotických zvierat sú prísne a v prípade nejasností sa treba poradiť priamo s odborom CITES pri záujme o zvieratá A skupiny aby nedošlo k zhabaniu zvierat ktoré je nezvratné.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Ohodnotiť článok
[Spolu: 2 Priemer: 4.5]
Posledné komentáre
  1. Jano

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *